Dnes je 21.09.2017, meniny má Matúš.

O Gajdošských fašiangoch

Už po tridsiaty raz sa v obciach Malá Lehota, Veľká Lehota a Jedľové Kostoľany rozoznejú zvuky gájd z celej Európy. Trojdňové podujatie Gajdošské fašiangy, v ktorom sa spája tradícia gajdošov s fašiangovými slávnosťami sa začína posledný piatok pred Popolcovou stredou a vyvrcholí fašiangovou zábavou. Podľa starého zvyku krojovaní fašiangovníci prejdú celú obec a všetky štále od domu k domu a nezabudnú ponavštevovať aj svojich rodákov v okolitých obciach a mestách.  V regióne boli kolískou gajdošov práve tieto tri obce. Gajdy tu vyrábali od nepamäti vychýrení majstri a ich výroba i muzicírovanie sa dedili z pokolenia na pokolenie. Gajdami sa odprevádzali regrúti odchádzajúci na vojnu, pastieri si na nich vyhrávali pri pasení dobytka. Vyhrávalo sa vo chvíľach radostných i smutných, pri obradoch a oslavách, na muzikách, krstinách i svadbách. Postupne však remeslo i tradície zanikali. V regióne bolo stále zopár gajdošov, preto sa v  roku 1987 podarilo obnoviť gajdošskú tradíciu a založiť Gajdošské fašiangy, ktoré sa rokmi vypracovali na medzinárodné podujatie, tak ako ho poznáme dnes. Gajdošským fašiangom sa podarilo osloviť aj mladšiu generáciu a prinavrátiť gajdošstvo  do povedomia širokej verejnosti.  Aj vďaka tomu má dnes  Cech slovenských gajdošov približne 60 učňov, tovarišov a majstrov.

 

 


Fašiangy, od Troch kráľov do Popolcovej stredy, kraľujú masky.

Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov (šiesteho januára) do Popolcovej stredy. Tá v roku 2017 pripadá na prvého marca. (V roku 2018 na štrnásteho februára.) Názov je odvodený z nemčiny. Označoval posledné dni pred pôstom, ktoré sú vyvrcholením prechodného obdobia medzi zimným a jarným cyklom.

Fašiangové obrady sú spojené s očakávaním zmeny - prírodnej, alebo aj spoločenskej - a svojským spôsobom dočasne rušia zavedené poriadky a normy. Pre fašiangy je typické imitovanie a parodovanie zavedených vzťahov v bežnom živote a bujaré veselie. Ženy v rozpore s niekdajším tradičným životným štýlom usporadúvali počas fašiangov roztopašné ženské zábavy, na ktorých nechýbal dostatok alkoholu, tance a divé vyskakovanie alebo sánkovanie, čo nebolo nič iné ako pokusy o mágiu a symbolické aktivity na zabezpečenie úrody a plodnosti.

Fašiangy sú nemysliteľné bez masiek. Na dedinách robili pochôdzky po domoch s maskami muži. Tradičné masky - medveď, turoň, koza, kôň - znázorňujú mužskú silu plodnosti. Masky predvádzali najčastejšie smrť a ožitie zvieraťa, čo malo vyjadriť obnovu, prebúdzanie prírody k životu po zime. K najstarším maskám patria muži preoblečení za ženy, prespanky alebo Cigánky, ktoré zdôrazňujú alebo parodujú erotické momenty, napríklad v správaní svadobného páru. Muži v maskách majú aj typické rekvizity, napríklad ražeň na napichovanie slaniny, šabľu, ale aj tanečné rekvizity, zvonce a hrkálky.

Fašiangy v mestách dostali inú podobu, vychádzala z tradícií mestských stredovekých a renesančných slávností, ktoré mali svoje korene v starorímskych slávnostiach karnevalového typu.


 

a1.jpgĽudové masky

Slameník alebo kurina baba - je jednou z najstarších masiek. Túto masku nazývali aj celkom obyčajne Slama. Symbolizuje obilie a hojnosť. Slameník mohol byť celý obtočený slamou, alebo ako Kurina baba mal len slamenú sukňu. Obom maskám však nemala chýbať na hlave korunka z prekrížených povriesiel alebo kláskov obilia a zvonček. Kurine baby (často to boli aj menší chlapci prezlečení za staré ženy) po domoch zbierali do koša vajcia. Gazdiné si z masky vyšklbli niekoľko stebiel slamy a dávali ju sliepkam do hniezd, do ktorých znášali vajcia, aby bolo veľa vajec počas celého roka.


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

b1.jpg

Základ masky tvorilo napodobenie volskej hlavy na tyči s otvárateľnou papuľou (tzv. chriapou) a so zvoncami na rohoch. Muž, ktorý sa schovával v maske, bol zakrytý vrecovinou alebo obrátenou kožušinou. Masku zriedkavo tvorila dvojica, pričom jeden držal hlavu a druhý sa rukami opieral o plecia prvého. Zakrytím bolo zobrazené aj telo zvieraťa.

S turoňom chodila skupina štyroch až piatich fašiangovníkov, nazývaných aj turôni: strelec, hájnik, poľovník, mäsiar, žobrák, kominár, stará baba s pankhartom (figurínou dieťaťa) a pod. Sprevádzali ich muzikanti. Turoň sa v každom dvore pováľal po hnojisku, kde ho obradne zabili a drevenou šabľou (nožom) podrezali – hnoj tak nadobudol magickú silu ("Kde sa turoň váľa, zemky sa dobre daria"). Do hnojiska potom zapichli prút, ktorým pošibali stádo pri prvom výhone. Turoň však nesmel prejsť po chotári, lebo by zničil úrodu.






Zdroj: panorama.sk
moje-kniha-stinu.blog.cz

Novinky

Mesačný plán september

Mesačný plán september
25.08.2017 10:20:25