Dnes je 19.09.2017, meniny má Konštantín.

Podujatia pri príležitosti Roka Andreja Kmeťa

26.06.2008 - 26.06.2008

Banská Štiavnica

Kostol Nanebovzatia

00:00

Miesta konania: kostol Nanebovzatia Panny Márie pomník A. Kmeťa Kammerhof Gymnázium A. Kmeťa v B. Štiavnici Hlavný usporiadateľ: SBM v Banskej Štiavnici Volali ho posledný slovenský polyhistor, alebo Skromný velikán našej histórie Národný buditeľ, nestor slovenského múzejníctva, prírodovedec, národopisec ANDREJ KMEŤ ( 1841 - 1908 ) patrí k významným osobnostiam nie len nášho podsitnianskeho kraja, ale aj slovenského kultúrneho a vedeckého života na konci 19. a začiatkom 20. storočia. Národovec, archeológ, geológ, paleontológ, historik, botanik, etnograf... Koľko profesií sa len skrývalo v osobe jednoduchého katolíckeho kňaza ROK 2008 je rokom Andreja Kmeťa. K mestám, obciam, organizáciám a inštitúciám, ktoré si pripomínajú odkaz, život a dielo tohto výnimočného človeka nazývaného aj posledným slovenským polyhistorom, sa pridali aj Banskobystrický samosprávny kraj, Pohronské osvetové stredisko Žiar nad Hronom - Pracovisko Banská Štiavnica. Spolu s ďalšími spoluusporiadateľmi - SBM v B. Štiavnici (hlavný organizátor), Maticou slovenskou, Mestom Banská Štiavnica, OÚ Prenčov, OÚ Bzenica a ďalšími spoluorganizátormi sú na deň 26. 6. 2008 pripravené celodenné spomienkové podujatia, ktoré sa konajú pod záštitou podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča. Program spomienkových podujatí v Banskej Štiavnici začne svätou omšou, ktorú celebruje diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž (8.30 hod., Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie), pokračovať bude položením kytice a príhovormi pri pomníku A. Kmeťa v meste ( 9. 30 hod. ), vernisážou výstavy Andrej Kmeť - priekopník vedy a múzejníctva na Slovensku (10.00 hod., SBM Kammerhof) a prezentáciou knihy PhDr. Jozefa Labudu, CSc.: Andrej Kmeť - sitniansky rytier (10.30 hod., SBM). Súčasťou programu budú prednášky o Andrejovi Kmeťovi (od 11.45 hod., Gymnázium A. Kmeťa v B. Štiavnici), prijatie účastníkov u primátora mesta a slávnostný program s pozdravnými príhovormi a prednáškami na Sitne (od 14.00 hod.). Čas neúprosne letí. Od úmrtia Andreja Kmeťa uplynulo už 100 rokov, ale aj po sto rokoch si s úctou spomíname na dielo, ktoré vytvoril a zanechal, na jeho činorodý život, ktorý charakterizuje aj jeho životné krédo ,,Pracovať tak, akoby sme nikdy neumierali, žiť tak, akoby sme vždy umierali a ponáhľať sa dobré činiť, lebo život je krátky". Andrej Kmeť sa narodil 19. novembra 1841 v Bzenici pri Žiari nad Hronom v rodine kováča. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici a v Trnave, od r. 1861 teológiu v Ostrihome. Po absolvovaní teológie bol kaplánom v Senohrade a neskoršie farárom v Krnišove. Jeho reformátorské snahy pomôcť slovenskému ľudu a dosiahnuť národné uvedomenie a uznanie Slovákov ako samostatného národa, o čo sa on snažil na poli vedeckej práce, vystihujú slová: ,,Ak chceme platiť za národ kultúrny, ak chceme obstáť pred súdom civilizácie, musíme s napnutím všetkých síl podať svetu dôkazy, že nečakáme, čo nám prinesie náhoda, ale ktorý štedrým grošom, ktorý pilnou rukou pracujme na povznesení nášho slovenského národa." Po absolvovaní teológie bol kaplánom v Senohrade a neskoršie farárom v Krnišove, kam prišiel s reformátorskými snahami. Tam i v okolí zakladal škôlky, knižnice, pomocné pokladnice, osvetové a kultúrne spolky. Jeho zásluhou sa napríklad dostali slovenské výšivky a čipky zo Senohradu a Bzovíka na svetovú výstavu do Viedne, Paríža a iných veľkých miest. Ľudu vštepoval lásku k ovocinárstvu a včelárstvu, v Krnišove napísal dielo Hospodár na Slovensku. V Prenčove, kde Kmeť pôsobil v rokoch 1878 - 1906, vznikol jeho veľký herbár obsahujúci vyše 70 000 rastlín, nazbieral a určil 1 500 druhov šípových ruží. Vo vedeckom názvosloví nesie Kmeťovo meno dvadsaťpäť rastlín ako výraz vďaky celého botanického sveta. Vtedy už spolupracoval s vyše sto našimi a európskymi botanikmi a vymieňal si vzácne exempláre. Jeho prenčovská fara bola vlastne vzácnym múzeom, pre ktoré obetoval Kmeť nie len všetok svoj voľný čas, ale i úspory. Po násilnom zrušenú Matice slovenskej (1875) usilovali sa slovenskí národovci, medzi nimi aj A. Kmeť, založiť slovenskú vedeckú spoločnosť, ktorá by prostredníctvom vedy a kultúry poukazovala na svojbytnosť slov. národa. V auguste 1895 sa Kmeť dožil svojho veľkého sna - založenia Muzeálnej slovenskej spoločnosti, na prvom valnom zhromaždení bol zvolený za predsedu spoločnosti. Výsledky svojej výskumnej činnosti publikoval v knihách Veleba Sitna, O výšivkách a čipkách v Honte, Starožitnosti v Honte, Sitno a čo z neho vidieť a v mnohých štúdiách a článkoch. O Kmeťovom entuziazme svedčí oi. aj ,,príhoda s mamutom". Keď totiž pri kopaní pivnice v Beši naďabili robotníci na obrovské kosti, Kmeť neváhal zaplatiť majiteľovi svoju celoročnú rentu 300 zlatých, aby získal cennú vykopávku. Išlo o jedinečný nález v strednej Európe, o kostru mamuta (porušenú), so sedemmetrovou chrbticou. Tento nález, pochopiteľne, vyvolal veľký ohlas a záujem vedeckých kruhov i laickej verejnosti. Zvedavých návštevníkov do Prenčova pribudlo, čo mu bránilo mu v práci. S príslovečným humorom opísal tieto svoje starosti takto: ,,Mamuta vyženiem na pašu (pošlem do slovenského Múzea), lebo ma vypil alebo aspoň vypije, mimo menších návštev bolo tu v nedeľu banských radcov, profesorov, akademikov a dámy - do 13 osôb! V utorok zasa 8. Tak ja sa nehrám. Pútnici štiavnickí hore-dolu idúci si ho tiež valne obzerali, i mi sklo na dverách pitvorných zabili" (K. Medvecký, 1924). Kmeť ako jeden z prvých robil u nás systematické vykopávky a dokázal, že Slovania sídlili na území Slovenska už v 4. storočí. Na sklonku života býval už chorľavý Kmeť v Martine, kde v lete 1907 slávnostne odovzdal do užívania budovu Slovenského národného múzea. Svojím činorodým životom a dielom neúnavne pobádal ľudí k práci a k obetavosti na národa roli dedičnej: ,,...Študujme sami seba, učme sa poznávať kraj, zvyky, deje a práva svoje, podania a tradície otcov našich. Pracujme do omdletia na národa roli dedičnej, hájme každú piaď duševného a hmotného majetku svojho..." Zomrel 16. februára 1908 v Martine. Neoceniteľné je jeho dielo, práca a odkaz na poli duchovnom, vedeckom, národopisnom, osvetárskom. Dodnes sa mnohí pýtajú - ako to dokázal, ako to stíhal. Veď aj pre neho mal rok 365 dní a deň 24 hodín, ako pre každého z nás. A pritom žil v čase bez počítačov, internetu, mobilných telefónov... Svoje vedecké práce a listy rodine, priateľom ale i popredným vedeckým kapacitám a inštitúciám vo svete písal ručne, pri sliepňavom svetle sviečky či petrolejky (mimochodom prenčoskou farou prešla väčšina z asi 25 000 listov, ktoré Kmeť za svojho života napísal alebo dostal). Je na nás, ako budeme splácať svoj dlh tomuto ,,skromnému velikánovi" našej histórie. Prvým krokom môže byť aj účasť na spomienkových podujatiach v Roku Andreja Kmeťa. A ďalej snáď každý z nás podľa svojich možností a schopností, po svojom... Nemáme právo zabúdať! Lebo ak si my nespomenieme, tí po nás môžu už zabudnúť. Nech sa nenaplní ono Sládkovičovské ,,Beda nám v hrobe, otcom nemých detí..." (Za organizátorov Mgr. Mária Petrová, BBSK - Pohronské osvetové stredisko Žiar nad Hronom - Pracovisko Banská Štiavnica)

 

 

Novinky

Mesačný plán september

Mesačný plán september
25.08.2017 10:20:25